Už dlho, dlho, predlho som sa na ne chystala. Miesto slaninky, tempeh. Miesto poctivej bryndze, domáca rastlinná. A halušky ? Tak tie boli pre mňa ozajstnou výzvou. Priznám si, bolo to tenkrát poprvé. A bolo to nedávno, keď som si kúpila taký ozajstný haluškovač. A to som ešte netušila, že ho aj čoskoro použijem, haha.
I keď mám vedomosť, že sa to dá aj bez neho s pomocou dosky a lyžice. Tento recept nebude ale zo súdka, ja som vymyslela, ale ja som vyskúšala. Ak by som mala označiť nejakú inšpiratívnu vegánku, ktorý mi je vzorom, bola by by to Nikoleta, https://www.dcerka.sk
A tento recept je inšpirovaný jej blogom. Tak poďme pekne od začiatku. Najskôr som si myslela, že tie halušky dám na hrdinku, sama. Veď čo už by len mohlo byť zložité na haluškách ? 😀 Nastrúhala som si surové zemiaky, pridala celozrnnú múku, štipku soli a miešala. Miešala a čoraz viac sa domnievala, že z tohto asi halušky teda nebudú. Voda sa už varila v hrnci a mňa prepadala panika. Volám mame: “Ahoj, prosím Ťa mami, ako sa robia halušky ? Také ale bez vajíčka, skúšam nový recept a vôbec mi to nedrží pokope.” Zasmiala sa do telefónu. Dala si si variť tie zemiaky? Pýta sa ma. “Nie, ale voda sa mi už varí, rýchlo mi povedz, čo mám robiť, prosím, prosím.” A poradila, veď aké je jednoduché “lepidlo”, ak nepoužívame vajíčko ? Voda predsa. “Pridaj si tam pár lyžíc horúcej vody a dobre premiešaj”, poradila mi. Olé, cesto drží a ja nadšene s haluškovačom do hrnca a do vriacej vody už padajú prvé halušky, ktoré ale ihneď vyplávajú na povrch. Zmätená opäť volám, “To už bude, mami fakt ? Vyzerá to ako blato, ja sa bojím, pokazím to”. Neboj sa, ukľudňuje ma. Sceď ich do sitka, prelej pod tečúcou studenou vodou a pridaj si tam nejaký tuk. Nadšená zo svojich prvých halušiek sa posúvam ďalej, k výrobe domácej bryndze. Tu ale už nemám priateľa na telefóne. Tu sa spolieham sama na seba. Dávam do mixéra nakrájanú cibuľu, tofu nakrájané na kocky, k tomu rastlinnú kyslú smotanu. Zapínam mixér a prichádza ďalšie sklamanie. Táto hmota sa opäť nehýbe. Pridávam malý pohár vody, veľmi opatrne, pretože viem, že mi môže vzniknúť aj veľmi riedka ” bryndza” a vodové halušky by som teda mať nechcela. Mixujem. Paráda, konzistencia taká akurát. Idem to dochutiť, pridávam lahôdkové droždie, štipku soli a kvapku šťavy z citróna. Chutnám len tak na špičku jazyka aa..
Mňam! Neveriacky a veľmi prekvapene som takmer dojatá, nie od cibule, ale od toho, že domáca rastlinná bryndza môže naozaj chutiť ako bryndza, taká zo salaša. A táto bude už moja srdcovka navždy! Pomaly ale isto sa blížim k momentu, kedy by som mala začať servírovať. A tak k haluškám s bryndzou mi chýba už malý detail. Slaninka. Taká dobre opečená. A tak si krájam na malé kocky TEMPE.. čo ? Tempeh preedsa!
Je to sójový výrobok, ktorý sa vyrába kultivovaním a kvasením celých sójových bôbov. Uvarené bôby sú naložené do kultúry ušľachtilej plesne a tá nimi prerastie, čím ich spojí a vytvorí tvrdú konzistenciu bielej farby. Táto pleseň zaručuje obsah vitamínu B12, ktorý je nevyhnutný napríklad pri vegánskej strave, pretože ako jediný je čisto živočíšneho (v podstate bakteriálneho) pôvodu anedá sa nahradiť rastlinnými náhradami. Preto sa v jedlách používa ako chutná náhrada mäsa.
Ja ho milujem a dokážem ho jesť nakrájaný na plátky iba tak. Údený tempeh. Oprážime si ho na suchej panvici do chrumkava a už sme naozaj v cieli. Už si odskočím iba do záhrady po pažítku. Natešená. Zvládla som to. Neviem sa dočkať, až ochutnám. Ale najskôr nafotím. V tento deň mi naozaj hviezdy nepriali, pretože práve v tom momente, keď som bola po foťák, začala vonku silná leja. Čo ja milovník fotografií jedla za denného svetla naozaj ťažko znášam, ak si niečo už pripravím, idem si s tým von na svoj foto pník a vonku zlé počasie. Povedala som si,dám to. Ali foť rýchlo, na pár záberov a bude tam niečo. A teda bolo. Položila tanier do silného dažďa a cvakala. Ešteže máme na záhrade toľko stromov 😀 Vybrala som dve fotky a už konečne môžem s haluškami za stôl. Rozjímam ich. Toto sa nedá slovami popísať. Vegánsky raj! A ešte aj bez výčitiek. Halušky vo vegánskej verzii sú doslova blahobytom pre naše zdravie.
Ingrediencie
- 2 stredne veľké zemiaky
- 1 hrnček celozrnná múka
- 1 kelímok kyslá rastlinná smotana
- 1 väčšia cibuľa
- 1 balenie tofu natural
- 1 PL lahôdkové droždie
- 1/2 citróna
- soľ
- tempeh
- pažítka
- voda
INŠTRUKCIE
Zemiaky si očistíme a najemno nastrúhame na strúhadle, vymiešame s múkou a soľou. Ja som do cesta pridala aj vodu, keďže mi nechcelo držať pokope, nakoľko zemiaky som nevarila.
Cibuľu si nakrájame nadrobno, tofu na kocky a vhodíme do mixéra spolu aj so smotanou. Opäť vzhľadom k hutnosti ingrediencií som použila vodu (ale len veľmi opatrne a postupne po kvapkách). Mixujeme do jemnej konzistencie, ktorú následne dochutíme šťavou z citróna, soľou a lahôdkovým droždím.
Tempeh si nakrájame na malé kocky a opražíme na rozhorúčenej suchej panvici do chrumkava.
Servírujeme s pažítkou!
Dobrú chuť 😉
