Žijeme v ére Éčok. Ako sa v nej zorientovať ?

napísala Ali

E100. E1000. E1001. E 101. E102. E103. E104. E105. E106. E107. E110. E1110. E1102. E1103. E1104. E1105. E1200. E1201. E1204. E122. E123. E124. E126. E127. E128. E129. E130. E131. E132. E133. E140. E1503. E155. E160. E210. E221. E230. E260. E284. E300. E306. E322. E330. E406. E414. E487. E500. E551. E576. E900. E901. E938. E941. E951.

V súčasnej dobe je známych cez 3 800 týchto prídavných látok. Doteraz sa odborníci nezhodli na tom, na koľko sú nášmu zdraviu nebezpečné.  U niektorých boli preukázané rôzne nežiaduce účinky – alergické reakcie,
astmatické záchvaty, poruchy správania (hyperaktivita u detí), niektoré môžu mať karcinogénne či nežiadúce účinky na reprodukciu a vývoj plodu.

Na Slovensku sa potravinárske aditíva označujú veľkým písmenom E a príslušným trojciferným číslom. Na etikete sú uvedené v zostupnom poradí podľa obsahu, teda čoho je najviac, musí byť prvé. Písmeno E je medzinárodný kód pre medzinárodný obchod, ktorý európska legislatíva využíva i na označovanie potravín, určených pre spotrebiteľov.

Kvalita začína byť rozhodujúcim mechanizmom nákupu a je na prospech vitality spotrebiteľov.

Je viac ako rozumné éčka zo stravy natrvalo vylúčiť, oplatí sa tiež skúmať etikety najčastejšie kupovaných výrobkov a dať prednosť tým, s najmenšou nulovou chemickou intervenciou. A keď už tieto privátne zoznamy vhodných potravín máme, držať sa ich ako základu. Je fakt, že informácií na etiketách býva niekedy toľko, že človeka prechádza chuť, tie malé blchy lúštiť. Pokiaľ sa k tomu ale odhodláme, zistíme, že nám získané vedomosti vystačia na na celkom dlho. Naše nákupné zozname sú totiž konzervatívnejšie, než si uvedomujeme. Skúmanie občasných odchýlok a noviniek nezaberie toľko času. A ak nepatríme medzi precitlivenejšiu skupinu jedincov, občasný úlet na dobrotách, bez ohľadu éčok, proti ktorým legislatíva oficiálne nič nenamieta, nás do hrobu neprivedie.

Éčka vyznačené na obale by mali byť dôvodom na spusteniu alarmu v hlave, že je potrebné spozornieť a dobre zvažovať, či nám tieto potraviny naozaj stoja za to.

Zdravší život rovná sa lepší život. Teraz si dajme ale otázku, čomu veriť ? Na trhu nie je málo výrobcov, ktorí tvrdia, že práve ich produkty neobsahujú prídavné látky. Z pohľadu spotrebiteľa však nieje jasné či ide o dôveryhodnú informáciu a či bola daná potravina preskúmaná v nezávislom laboratóriu. Etikety na potravinách môžu skrývať ešte jednu obrovskú záludnosť! Hľadáme kódy éčok a nenachádzame, radujeme sa, bohužiaľ však predčasne. Miesto éčok s číselnými kódmi aditív niektorí výrobcovia radšej uvádzajú slovné názvy. Tu je potrebné pátrať po tom, do akej kategórie látka patrí. A teraz prichádza priestor pre chválu internetom! 😉

Jednú istotu, že potravina neobsahuje umelé farbivá, sladidlá ani žiadne konzervanty predsa len máme. A to so značkou CEFF certifikátom ( Certified E – Friendly Food).

Nie sú zakázané ale nesú zdravotné riziká. Veľa prídavných látok je našou legislatívou neprípustných a existuje široká škála tých, ktoré my, výživari, označujeme za kontroverzné. Sú to umelé sladidlá, farbivá a konzervanty. Práve s konzervantmi je to ťažké, často chceme, aby potravina dlho vydržala. Lenže živý organizmus zomrie, okamžite klesá kvalita suroviny. Napríklad bielkoviny rýb sa okamžite rozpadajú na aminokyseliny, ktoré môžu niektorým jedincom spôsobiť až šok. Je tiež potrebné vedieť, že fyzická námaha a alkohol, alergény zvyšujú. Taký je základný princíp. Rýchlosť kazenia sa potravín je dôvodom, prečo sú konzervanty pre výrobcov takým lákadlom. Bohužiaľ, vo veľkom dokážu nahodiť alergiu. Spôsob ako zabrániť nepriaznivej imunologickej reakcií je poznať svoje osobné alergény a tým sa vyhnúť, ostatné potraviny vyžadovať čerstvé a najrýchlejšie ich skonzumovať.

Jedzte do polosýta, pite do polopita a chladničku i špajzu plňte do poloprázdna. 

Veľakrát nemáme väčšinou ani len tušenie, čo si spolu s výrobkom kupujeme. Pozrime sa na to, čo môžeme v potravinách nájsť.

Aspartám, kedysi zázračné sladidlo namiesto kociek cukru, dnes rozšírené sladidlo s nie práve priaznivým účinkom. Aspartám odhalíme pod kódom E951 najmä v jogurtoch (prevažne light), v niektorých žuvačkách, dezertoch, mrazených krémoch či nápojoch.

Ani antioxidanty nemajú úplne vyhraté. Existujú antioxidanty žiadúce, t.j. kyselina L – askorbová alebo vitamín C alebo lecitín. Avšak napríklad E310 alebo E311, vyskytujúce sa v tukoch, zmesiach na prípravu dezertov, dehydrovaných polievkach, majonéze, môžu dráždiť kožu a sliznicu úst, prípadne žalúdka.

Spotreba konzervantov v potravinárskom priemysle stúpa. Hoci chránia zdravie pred rozkladajúcimi sa mikroorganizmami, na zoznam rizikových látok si pripíšeme škálu E210-E219.

Farbivá hrajú azda najhlavnejšiu rolu. Čo oku lahodí, na to sa chuťové poháriky tešia ako prvé. Najrizikovejšie farbivo je E102, u ktorého bola  popísaná priama súvislosť s alergiami, ktoré môžu priamo vyvolať žihľavku alebo dokonca aj astmatický záchvat. U nás sa touto syntetickou citrónovo žltou farbí celý rad potravín akým je zmrzlina, jogurt, horčica, omáčky, sypké zmesi či nápoje.

Rozpätie E 620 – E 637 patrí látkam, ktoré zvýrazňujú chuť a vôňu. Umelé príchute sú prídavné látky, ktorých úlohou je napodobniť chuť prírodných ingrediencií. Robia spracované potraviny jedlými, pretože spracovaním sa odstraňuje veľa chuti z jedla. Keď vidíme na etikete “umelé príchute”, môže to znamenať pridanie jednej neprirodzenej prídavnej látky alebo pridanie celej zmesi chemikálií.  Napríklad jahodová príchuť obsahuje 49 umelých chemických prísad a typická umelá maslová príchuť obsahuje až 100 rôznych umelých chemikálií!  Nájdeme ich obvykle v spracovávaných a rafinovaných potravinách. Je o nich známe, že spôsobujú alergické reakcie.  Ovocné jogurty, ovocné nápoje, krabie tyčinky (z lacných rýb). Čo si môžeme prakticky zapamätať, aby sme nemali hlavu ako balón je, že jahodová príchuť v čomkoľvek je najväčší odpad, čo môžeme do seba dať. Väčšina jahodových jogurtov, ktoré preveril spotrebiteľský časopis dTest, obsahovala umelé príchute. Bola v 14 zo 17 testovaných jogurtov, okrem toho obsahovali tiež farbivá. Víťaz testu: jahodový jogurt Billa Naše bio – najvyšší obsah jahôd zo všetkých testovaných výrobkov, zároveň neobsahoval žiadne
umelé farbivá ani arómy. Tretím jogurtom s iba prírodnými zložkami bol Bio gazdovský jogurt Hollandia, ten však neuspel v senzorickej časti testu. V senzorickom teste totiž podľa dTestu vraj hodnotiteľom prekvapivo viac chutili umelo dochucované jogurty.

Glutamáty. Pód kodom E621 sa skrýva ozajstný nepriateľ zdravej výživy . Glutamán sodný  (alias syndróm čínskych reštaurácií) je látka preslávená ázijskou kuchyňou. Zvýrazňovač, ktorý privádza k životu chuťový receptor pre novo uznanú piatu chuť umami.  Vyskytuje sa najmä v sójových omáčkách či bujónoch. Obsahuje síce menej sodíka ako bežná kuchynská soľ, no pri kumulácií rizikových potravín neprospieva oslabeným obličkám ani krvnému tlaku lietajucému do oblakov. Problém nastáva, keď sa glutamáty dostávajú do potravín.  Správajú sa ako excitačné neurotransmitery. Táto stimulácia zvyšuje našu chuť do jedla ale takisto môže spôsobiť celý rad príznakov, vrátane poškodenia pamäti, vnímania, poznania a motorických zručností.

Emulgátory a stabilizátory sú mnohokrát v symbióze. Objavíme ich v margarínoch a v nadýchanom pečive, v sladkých penách krémoch. E400 patrí medzi mimoriadne obľúbené v potravinárstve, pretože slúži ako emulgátor, stabilizátor, zahusťovadlo aj želirujúca látka v jednom. V obmedzenom množstve dokonca preniká do pudingov a dezertov určených pre deti.

Medzi 30 potravín, u ktorých legislatíva jasne zakazuje používanie aditív patrí : cukor, med, káva (s výnimkou ochutenej instantnej kávy a kávových extraktov),  maslo (plnotučné, polotučné a odtučnené), mlieko pasterizované alebo sterilizované vrátane ošetreného vysokou teplotou), neochutená smotana, neochutené kyslé mliečne výrobky so živou kultúrou, neochutený cmar, neochutený čaj, neemulgované tuky a oleje, neochutené kyslé mliečne výrobky so živou kultúrou, neochutený cmar,  nespracované potraviny, prírodná,minerálna voda a balená pramenitá voda, sušené cestoviny okrem bezlepkových cestovín alebo cestovín určených pre nízkoproteínové diéty.

Čo z toho celého vyplýva na záver? Konzervujme ale zdravo. Teda po vzore predkov a to octom, soľou, cukrom, korením či dymom.  Vyhýbajme sa údeninám, farbeným produktom (cukríky, cukrovinky, limonády), výrazne ochudobneným potravinám s glutamátmi, sladeným produktom umelými sladidlami. Obmedzme príliš dlho trvanlivé výrobky, ktoré musia byť konzervované. Ak zostaneme pri prirodzených metódach, naše zdravie nám to dozaista oplatí:)

 

0 komentár
2

Možno dostaneš chuť aj na

Zanechať komentár

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Rozumiem Čítaj ďalej