Alergia na bielkovinu kravského mlieka vs. intolerancia laktózy

napísala Ali

Dneska by som chcela nazrieť do duše téme alergia nerovná sa intolerancia a naopak. Úvodom začnem malou úvahou, dajme si otázku, boli tu intolerancie pár desiatok rokov dozadu ?

Z čias, keď som bola malá, nepamätám si, že by bolo niečo ako celiakia, histamínová intolerancia alebo by sa používal pojem #laktofree. Dáte mi za pravdu ? Subjektívne si myslím, že skôr ako som bola na tomto svete ja, moji rodičia sa stravovali veľmi tradične.

Pod pojmom pôvodné stravovanie mám na mysli tú dobu, kedy slanina bola pokladom každej domácnosti.

Pamätám si, keď sme každý víkend chodili ku babke, ktorá chovala ošípané. Veľmi sa gazdovalo. Zabíjali sme. Údievali sme. Ovocie a zeleninu sme si odnášali zo záhrad starých mám. Naším “fitkom” bola práca na roli, motyka a rýľ. Keď sme si zaslúžili, aj kysnutý mrveničkový koláč s ovocím podľa sezóny nám babka v nedeľu upiekla. V sobotu sme si pripravovali domáce slíže na nedeľnú polievku. Chodili sme na žihľavu, aby sme mali čím zajace nakŕmiť. Mobily a počítače nemali takú popularitu ako dnes. Nechodili sme do moderných obchodov na polotovary. Jediným civilizačným ochorením tej doby bola reuma. Jedli sme trikrát za deň.  Na raňajky chleba s masťou, na obed strukovinovú polievku a na večeru, čo zostalo. A potom sme vyrástli a zrazu bolo všetko iné. To “potom” bolo údajne obdobie po druhej svetovej vojne, keď sa ľudia začali vo veľkom presúvať z vidieka do mesta. Vrchol stravovania nastal v 70.rokoch 20.storočia, keď prichádzajú do módy prvé polotovary, univerzálna hnedá či biela omáčka. Čistá chémia a s ňou prvé éčka.  Bol to taký “trend”a tieto omáčky  sa pridávali do všetkého. V školských jedálňach bol neustále trend prílišného varenia z polotovarov. Tento trend sa nešťastne preniesol aj do spoločných domácnosti.  Týmto celým chcem iba premostiť, aby sme si uvedomili, že alergie či intolerancie na potraviny vznikli v dôsledku nadmerného príjmu technologicky spracovaných potravín. Naša strava je príliš koncentrovaná a zaťažuje náš organizmus. K tomu si pripočítajme stres a rýchle jedenie (tzv.hádzanie potravy do seba za pochodu) a máme tu prvý výkričník alarmujúci neznášanlivosť potravy.

 

Aby to nebolo iba také od buka do buka písanie, podložím si to vedeckým dôkazom. Za potravinovými intoleranciami sú aj chýbajúce enzýmy, ktorých úlohou je napríklad aj potraviny rozložiť na jednoduchšie látky. Skvelým príkladom je intolerancia na laktózu. Mliečny cukor laktóza sa nemôže štiepiť na jednoduchšie cukry, pretože konkrétnemu jedincovi chýba enzým laktóza. To sa môže prejavovať bolesťami brucha alebo  nafukovaním po konzumácií mliečnych výrobkov. Zavše si spomeňme aj na histamínovú intoleranciu. Tá vzniká v organizme práve vtedy, keď dochádza k narušeniu rovnováhy medzi enzýmom, ktorý má rozložiť látku menom histamín. Ak je enzýmu málo, histamín sa v organizme hromadí a začne “páchať zlo” v podobe opúchania pier, ťažkostí s dýchaním. Alergickú reakciu spúšťajú bielkoviny v plodoch alebo peľ na šupkách ovocia a zeleniny. Imunitný systém niektorých ľudí je žiaľ príliš senzitívny a následne takto zareaguje. Takáto alergická reakcia sa môže objaviť po požití alergénu ihneď alebo aj po niekoľkých hodinách s odstupom.

Alergia na plody ovocia a zeleniny sa často spája s alergiou na peľ. Mnoho alergikov na peľ napríklad netoleruje jablká.

Zásadný rozdiel medzi potravinovou alergiou a intoleranciou spočíva v tom, že pri alergií sa prejavy objavia ihneď po skonzumovaní, pričom u intolerancie sú prejavy do niekoľkých hodín až dni. A či je možné vymaniť sa z alergie ? Nieje. Riešením je celoživotná diéta. Avšak pri intolerancii striktnou diétou možno docieliť vymiznutie prejavov, s veľkou pravdepodobnosťou môže intolerancia časom ustúpiť.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka predstavuje neprimeranú reakciu imunitného systému, zatiaľ čo intolerancia laktózy je neschopnosť organizmu stráviť mliečny cukor.

V prípade, že sa po konzumácií mlieka či mliečnych produktov v časovom horizonte 2-72 hodín objavia tráviace, kožné  či dýchacie ťažkosti, môžme premýšľať o alergii na bielkovinu kravského mlieka.

Stanoviť však takúto diagnostiku vôbec nieje ľahké. Je nevyhnutné objednať sa na laboratórne testy, ktorých cieľom je zistiť výskyt špecifických protilátok v krvi. Súčasťou diagnostiky veľmi často býva aj tzv.eliminačná diéta, pri ktorej sa na niekoľko dní vysadí zo stravy mlieko a jeho výrobky a sledujú sa príznaky. Ak príznaky náhle vymiznú a opätovne sa vyskytnú po zavedení mliečnych produktov do jedálnička, alergia na bielkovinu kravského mlieka je jasná!

Intolerancia laktózy môže byť aj len prechodná a to vtedy, ak dôjde k narušeniu črevnej mikroflóry v dôsledku prekonania infekčného ochorenia či užívaní antibiotík. Keď sa črevná mikroflóra obnoví, pominie s ňou i intolerancia na laktózu. 

Ľudia trvalo trpiaci touto intoleranciou majú nedostatok laktázy. Náš tráviaci trakt nieje schopný laktózu vstrebať ale dokáže ju rozštiepiť na menšie časti. Keď máme nedostatok enzýmu laktázy, nestrávená laktóza v žalúdku kvasí, z čoho následne vznikajú zažívacie ťažkosti. Zatiaľ čo alergia súvisí iba s kravským mliekom, pri intolerancii môže ísť aj o iné druhy mlieka, ktoré obsahujú laktózu. Navyše pri tejto intolerancii sa môže súčasne vyskytovať i Crohnova choroba alebo celiakia.

V súčasnej dobe nieje problém vyhľadávať výrobky s nálepkou “lacto free”, avšak platí tu jedno pravidlo. Keďže laktóza je rozpustná vo vode, najviac sa vyskytuje vo výrobkoch z odtučneného mlieka. A naopak, najmenej laktózy sa ukrýva v tučných výrobkoch. Vhodné sú acidofilné mlieka či zakysané výrobky.

Na záver či už sa jedná o alergiu na kravské mlieko alebo intoleranciu laktózy, stravovanie sa omedzeným spôsobom je iba vecou zvyku. Ak vieme čítať etikety a zloženie výrobkov, stále si vieme vybrať tie správne potraviny pre seba:)

 

0 komentár
1

Možno dostaneš chuť aj na

Zanechať komentár

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Rozumiem Čítaj ďalej