Som nasratá na celý svet momentálne. A viem, že takúto by si ma vidieť nechcel. Pretože vždy sme sa stretávali so širokým úsmevom. Píšem o Tebe, Jimmy. Počuješ ? Volám Ťa nahlas, Jimmy prosím zostaň TU, nenechávaj ma tu samú. Nezvládnem to. Náš spoločný projekt. Chcem povedať celému svetu, mojím kamarátom aj tým druhým, ktorí si tú budú čítať o Tebe len zo zvedavosti. Kto si. Kto si bol.

Rozhodla som sa venovať Ti článok. Taký, ktorý píšem od srdca. Bude to krásny príbeh. To je to najmenej už teraz, čo Ti viem dať. Stekajú mi slzy po líci a stále si nahováram, že toto nemôže byť pravda predsa. Nemôže.

Aby si vedel, napíšem aj Veronike, Ostrihoňke Sajfovej, lebo bez nej, by si ma nikdy nenašiel. A čítateľom idem rozpísať náš príbeh, lebo je to tak trochu ako z pekného filmu. Potrebujem to zo seba dať von.

Bol to pre mňa bežný pracovný deň. Mám veľkú empatiu voči ľuďom a tých s dobrým srdcom a charizmou dokážem vycítiť na kilometre. Oslovil ma jeden ceelkom fešný zákazník na vozíku s prosbou o pomoc (hľadal nejaký sortiment). Samozrejme, ústretovo som mu pomohla. Zaďakoval a poprial mi pekný deň. Prišiel aj na druhý deň, s nejakým pánom, pravdepodobne s jeho asistentom a ja som už tak trocha vedela, že prišiel kvôli mne. Opäť si ma našiel a povedal mi : ” Máte krásny úsmev”.  Kompliment som opätovala s radosťou, on odišiel a mne začalo hlavou ísť, že tohto muža by som chcela ešte niekedy v živote stretnúť. Nakoľko som bola v procese zaúčania sa, o pár dni neskôr som sa presunula na iné pracovisko a bola som smutná, že toho vozíčkara ja už nikdy nestretnem.

Som instagramová, to viete Vy, čo ma sledujete dlhšie. A rada, aj keď aspoň virtuálne sa obklopujem profilmi ľudí, ktorých považujem za svoj vzor, pri najmenšom si mám čo od nich zobrať. Jedným z takýchto profilov je pre mňa aj profil Veroniky Ostrihoňovej Cifrovej, kde som v jednej jej storke zhliadla tip na návštevu SNG, kvôli jej neskutočnej knižnici. Tak som si do nej zašla a urobila fotku, označila ju a poďakovala sa jej za skvelé odporúčanie. Ona ma s označením prezdieľala a deň na to mi prišla na instagram správa od nejakého chalana na vozíku so slovami : “Dobrý deň, nepracujete Vy náhodou v .. ?” Verte či nie, bol to ten zákazník, s ktorým som sa stretla na predajni a želala si ho ešte stretnúť. Naša konverzácia sa začala rozvíjať a naplánovali sme si prvé stretko. To, že bol na vozíku mi vôbec neprekážalo. Veď prečo by aj malo. Zhodou okolností sme bývali iba pár ulíc od seba. Takým stredovým prienikom na stretnutie bol park, ku ktorému to mal každý z nás asi päť minút. Tak ja asi päť a on desať.

Začali sme sa spoznávať a vymieňať si názory a životné postoje. V tom parku sme vedeli presedieť celé dni a stále sme mali o čom. Jimmy sa venoval tvorbe webstránok, ich spravovaniu a tvorbe obsahu. Dokonca sám mal vlastný blog. A ja som rečami začala obšmietať, že by som raz chcela mať svoj vymakaný foodblog. A on mi s tým veľmi chcel pomôcť. Ja som bola zásadne proti, pretože som to cítila, prečo mi chce pomôcť. Páčila som sa mu a urobil by pre mňa všetko. Bála som sa, že to nebude obojstranné a radšej som si chcela dať spraviť web niekomu menej do mňa zainteresovanému.

Bol neodbitný. Jimmy jeden. Nedal mi pokoja. Stále ma “otravoval” s tým, kedy ideme do toho, podporoval ma v tvorbe. V tom čase som mala všetko rozpísané na papieroch a milión fotiek v rozhádzaných priečinkoch bez mena. Strávili sme hodiny za počítačom a výberom tej najdokonalejšej šablóny, podľa ktorej to celé postavíme. Odporúčil mi Veroniku, ktorá mi zhotovila moje logo zase. Bol to proces a ja som mu nesmierne, neskutočne vďačná za všetko. Ale to on vie. Naše cesty sa nemali zíjsť iba kvôli webstránke. Chceli sme sa stretávať a tráviť spolu čas, aj keď som sa stále obávala, že to zájde ďalej, ako ja viem dať. Na strane druhej bola som si vedomá, že tento človek má neistú budúcnosť, ale kto by aj mal. Avšak pri jeho diagnóze to mohlo byť kedykoľvek a tak som na každom našom stretnutí chcela, aby bol Jimmy šťastný.

Ale nielen iba on. Veď každý z nás, nikdy nevieš, ktorá chvíľa je Tvoja posledná. Rob šťastným seba aj osoby, ktoré miluješ.

Tvorili sme si spolu zážitky, pri ktorých mu iskrili oči. Pamätám si na ten turbulentný týždeň, keď si ma za týždeň vytiahol do SND trikrát. Za týždeň sme boli na troch činohrách. Pamätám si aj to, ako si sa zakaždým, keď si mal cestu okolo, zastavil sa u mňa a priniesol si mi, čo mám rada z Yeme potravín. A ja som Ti stále hovorila, Jimmy, niečo Ti napečiem, navarím. Pamätáš si na tie waffle ? Tie Ti chutili azda najviac. Vždy, keď som mala niečo čerstvo napečené a nestíhala som osobne, len som Ti napísala pošli asistenta. A vždy niekto prišiel. Medzi naše posledné spoločné zážitky patrí naša spoločná večera s vínom  u nás na dvore, ktorú som pre nás pripravila. Veď aj na ten web sme si sľúbili, že si spoločne štrngneme. A potom som sa odsťahovala na pár mesiacov a zostala hluchá. Lenže vrátila som sa. Minulý týždeň som išla opäť do predajne na Galvaniho, išla som okolo našej Reservy, tam, kde Ti tak chutia tie burgre a mne krémové rizoto a myslela som na to, že by som sa mohla za Tebou niekedy zastaviť. Slzy mi zase idú z očí, lebo všetko sa to stalo tak rýchlo, že ja stále neverím. Jimmy, prosím Ťa neviem kam si odišiel ale prosím, vráť sa. Chýbaš mi.

Ja si Ťa nájdem, tak ako si si našiel Ty mňa. Budeme sa rozprávať a Ty sa budeš usmievať na mňa zhora. Budeš naďalej adminovať môj web. Ja sa Ťa budem pýtať a Ty ma budeš usmerňovať. A teraz si ma donútil rozpamätať sa na všetko, čo si ma o spravovaní webu naučil, celú prácu so SEO by som mala mať v malíčku. Vďaka Tebe.

Naučil si ma na svet sa pozerať inak. Ukázal si mi, aké hodnoty sú v živote reálne dôležité .. Ale, ja som stále materialistická, zameraná na kariéru a sebecká. Neviem, či dokážem niekedy v mojom živote dať lásku na prvé miesto .. Možno sa bojím, tak ako som sa bála pri Tebe, bojujem s vnútorným strachom, bojujem sama so sebou .  Si pre mňa obraz bojovníka a dôkaz toho,  že ak niečo chcem, mám si ísť za tým, urobiť prvý krok je síce  riskantné ale vypláca sa, však Jimmy ?

Silno Ťa objímam a posielam Ti jeden bozk na ústa, taký krásny, ako keď si ma pred rokom na prvého mája vytiahol pod čerešňu a splnila som Ti to, po čom si túžil.

Budem Ťa mať rada navždy.

Ali